Menu
CV
Môj denník (blog ?)
Hlody ... (Ch. B. Ch.)
Mini Foto Galérie
Fotografie na predaj
Diskusia (kniha návštev)
Komunikačné centrum
Zaujímavé linky
Cestopis - Južná Amerika Minibottles - zbierka
Chata Mlynčeky
Drevorezba
Kontakt
E-mail: maros@sevcik.sk
ICQ: ICQ Status 309065393
MSN: maros.sevcik@atlas.sk
Skype: maros.sevcik
Obrázok z galérie
Vstúpte
Spriaznené weby
Európske ľudové remeslo
www.miniweb.sk
NAJ . Ten NAJsampodivnejší Zhluk Písmeniek v Doméne, Aký Si Len Viete Predstaviť . sk
Jan K. Myšľanov
Ikona
Kód: <a href=”http://www.sevcik.sk” target=”_blank”><img src=”http://www.sevcik.sk/images/ikonaMS.gif”></a>”
Kód: <a href=”http://www.sevcik.sk” target=”_blank”><img src=”http://www.sevcik.sk/images/ikonaMSt.gif”></a>”
Reklama


ATLANTIS
Profesionálny web hosting s PHP, MySQL, e-mail hosting, registrácia domén

Hlasujte, prosím:
Hlasujte za túto stránku v TOP 100, prosím
Veľké oko :-)
Návštevy doteraz:
Návštevy aktuálne:
Cestopis - Južná Amerika
Ľubka a Ivo Vám na pokračovanie prinášajú svoje zážitky z cesty po Južnej Amerike:
Cesta do Argentíny - 26. december 2004 -
Fotogaléria z Južnej AmerikyZnáme a často navštevované miesto v tomto regióne (jazerná oblasť kdesi v Patagónii) je súostrovie Chiloe, ktorého hlavný ostrov sa tiež volá Chiloe. Na tento sme sa vybrali. V agentúre sme si zaplatili celodennú cestu po ostrove so sprievodcom, ktorý hovoril aj po anglicky. Ráno o ôsmej sme nastúpili do mikrobusu, ktorý už bol dosť obsadený. Bola tu veľmi medzinárodná spoločnosť, ako ja - Slovenka, Ivo - Švajčiar, dvaja Francúzi, traja z Peru, dvaja z Nového Zélandu a dve postaršie Američanky, ktoré nevedeli ani slovo po španielsky. Čakala nás dlhá cesta, najprv do Puerto Montt a ďalej do Pargua, kde sme sa nalodili na kompu. Pol hodinu cez kanál na ostrov - počas plavby nás sprevádzali tučniaky, tulene a zazreli sme dokonca aj delfína. Vo vzduchu pelikány a čajky, ktoré plachtili tesne nad hladinou. Vylodili sme sa v Chacao a pokračovali jednu a 3/4 hodiny do mestečka Dalcahue. Pozreli sme si kostol, kde sa akurát konalo prvé sväté prijímanie, pofotili sme niečo a pokračovali k zátoke, na ktorú sa nám od kostola naskytol prekrásny pohľad. Po hodine túlania po promenáde s trhom sme pokračovali do hlavného mesta súostrovia menom Castro. Hneď po príchode sme v zátoke uvideli domy, postavené na vysokých drevených koloch. Každý dom bol natretý inou farbou, vyzeralo to čarovne. Pokračovali sme do prístavu, kde sme mali prestávku na obed. Ivo si tu dal ďaľšiu špecialitu, ktorú nám odporučil náš sprievodca. Volá sa Curanto a sú to mušle, kus údeného mäsa, kus kuraciny, zemiaky, chlebová placka, klobása a všetko je povarené v pare. Niekedy, alebo ešte aj teraz ak majú ľudia viac času, poukladali toto všetko na rozpálené kamene, pokryli to nejakými špeciálnymi listami, ktoré sú asi 2 m dlhé, na to dali namošené zemiakové vrecia a všetko pokryli zemou. Nechali to tak asi 2 hodiny a jedlo sa za ten čas udusilo. Ja nie som až taký fanúšik morských plodov, tak som si dala kus mäsa. Neskôr sme sa poprechádzali po trhu s tradičnými čilskými výrobkami, ako pulóvre s motívom lamy, vlnené čiapky, ponožky a všade prítomné suveníry. Cestou späť nám náš sprievodca porozprával pár z mnohých legiend o tomto ostrove. Legendy tvoria dodnes dôležitú súčasť života ľudí na týchto ostrovoch.
Ďaľší deň sme sa rozhodli pozrieť si Frutillar. Je to malé, kľudné mestečko asi 25 km severne od Puerto Varas. Leží na brehu jazera Llanquihue. Má krásnu pláž s čiernym sopečným pieskom a oproti mestečku sa do výšky týči sopka Osorno. Na nábreží sa nachádzajú reštaurácie a hotely s nemeckými menami. Je to pozostatok na dobu kolonizácie. Vyvalili sme sa na pláž so slnkom vyhriatym čiernym pieskom a pozorovali sme okolie. Neskôr sme sa vybrali na cestu späť. Na ďaľší deň nás už čakala cesta do Argentíny - do Bariloche.
Pokračovanie našej cesty sa tento deň začalo už o siedmej ráno a to balením. Pobalili sme, naraňajkovali sme sa, pozdravili tetušku, u ktorej sme boli ubytovaní a vyrazili sme na zastávku. Tu už čakal autobus. Nastúpili sme a presne o deviatej sme vyrazili do kopcov. Počasie nám tento deň prialo. Už od rána svietilo slnko a mohli sme vidieť aj vrchol sopky, čo znamenalo, že bude dobré počasie. Cestou sme mali výhľad na sopku so snehovou čiapkou. O hodinu sme zastavili a nastal masový pochod k vodopádu Salto de Petrohue. Číra smaragdová voda, ktorá si hľadá cesty medzi lávovou horninou. A samozrejme, koho musíte vidieť aj tu ? No predsa všetkofotiacich či filmujúcich japonských turistov ! A asi polovica z nich mala obuté len sandále. Znova masový pochod k autobusu, ďaľších 10 minút cesty a boli sme pri katamarane. A kto už sedel v katamarane ? Zasa naši všadeprítomní japonskí kamaráti. Čakali nás 2 hodiny plavby po jazere Lago todos los Santos (Jazero všetkych svätých) alebo nazývaným aj jazero Lago Esmeralda (Smaragdové jazero). Hneď vedľa nás sedeli Japonci, ktorí skoro každú sekundu robili fotky alebo niečo natáčali kamerami. V polovici cesty sme sa priblížili k asi 80 metrovému vodopádu. Japonci boli hneď v pohotovosti. Ale aj my sme boli v pripravení a odtiaľto máme prekrásne zábery. Pokračovali sme ďalej po smaragdovom jazere a pomaly nám červeneli nosy od slnka. Po dvoch hodinách sme sa vylodili v lokalite Peulla a šli sme asi 10 minút pešo k hotelu, ktorý bol doslova uprostred ničoho. Ráno sme si do ruksakov nabalili proviant, takže sme nemuseli ísť jesť do toho drahého hotelu. Sadli sme si na trávnik ku fontáne, vybalili sme proviant a vychutnávali naše desiatové chleby. Po našom proviante a po hodinovej sieste sme sa vybrali pozrieť si neďaleký vodopád. Šli sme len 10 minút a zbadali sme prekrásny vodopád uprostred lesa. Neďaleko od nás sme začuli pišťať nejaké priblblé dievčatá, ktoré sa postavili rovno pred vodopád a obsiahli spŕšku vody. Pofotili sme si vodopád a vybrali sme sa k hotelu, kde sme nastúpili na autobus do Argentíny - do Bariloche.

Ľubka a Ivo

predchádzajúci diel: Stále v Čile - nasledujúci diel: Bariloche